Oživuje príbehy
O Košiciach sa hovorí, že je to vraj republika v republike. "Som Košičan", hrdo povie rodák z tohto mesta, ktorému sa tu narodili rodičia i prarodičia a už ďalej nerozoberá, či je Slovák, Maďar, Rusnák, Žid, východniar, katolík, alebo kalvín. Možno z každého trochu... Asi preto sú Košičania odjakživa tolerantní.

Aj Milan Kolcun /36/ je rodený Košičan. Keď začal po meste sprevádzať turistov, nešlo mu ani tak o lokálpatriotizmus, skôr si ako vysokoškolák chcel privyrobiť. "Presvedčil som sa, že tu naozaj funguje nezvyčajná hrdosť na svoje mesto", vraví. Už tretí rok každú prvú nedeľu v mesiaci organizuje náučné vychádzky mestom, aké nemajú na Slovensku obdobu. Vždy si vyberie inú tému, predtým celý mesiac s ňou žije, zbiera materiály a keď to všetko záujemcom príťažlivo vyrozpráva a povodí ich po zaujímavých miestach, sú nadšení. Kým prvý raz sa s ním na "špacírku" vybralo dvadsať ľudí, teraz je ich už šesťsto. Preberá sa už dvadsiata téma, ale bude ich ešte viac, lebo vyše sedemsto ročná história Košíc je veľmi bohatá.

Potulky sa začali v rádiu
Milan Kolcun na univerzite neštudoval dejiny, ale ruštinu a slovenčinu, v treťom ročníku si pribral angličtinu a po promócii sa ešte raz zapísal do tej istej školy na španielčinu a naučil sa aj po francúzsky. Vyučuje na španielskom bilingválnom gymnáziu a okrem toho robí umelecké preklady pre divadlo a televíziu, vydal dve básnické zbierky a dva diely Potuliek mestom Košice. Jeho prvé potulky starými Košicami odznievali v súkromnom rádiu. Neboli to žiadne ťažké, vážne historické štúdie, ale pútavé príbehy z minulosti. Neskôr ich uverejňoval v novinách a napokon vyšli knižne a rýchlo zmizli z pultov.

V uliciach mesta
Napokon si povedal: "Prečo s potulkami nevyjsť do ulíc, kostolov, významných budov, starých dvorov, nevyrozprávať súčasníkom pohnuté osudy niekdajších mešťanov?"

Práca s domácimi "turistami" je podľa neho omnoho náročnejšia, ako keď po meste vodí cudzích návštevníkov. Mal česť sprevádzať amerického kozmonauta, ktorý bol veľmi vľúdny, pracovníkov španielskeho zastupiteľstva, čínskych podnikateľov, ale aj bežných turistov. Zvlášť Taliani si idú krky vykrútiť za krásnymi Košičankami. "Keď zahraniční hostia kritizujú naše neusmievavé čašníčky, s vtipom im zdôvodním, že u nás to tak chodí, ešte nie sme tak poznačení globalizáciou..." Pre sprievodcu sú najťažší klienti starí Košičania, lebo pred tými musí vážiť každé slovo. Mnoho si pamätajú, všeličo vedia a počuli od svojich predkov, dodávajú komentáre, pridávajú zážitky, spomienky. Milan si to cení a zapisuje si, aby pre budúcnosť vedel zase viac. Na potulky pravidelne prichádzajú aj mladí ľudia, ba celé rodiny s deťmi.

Legendy
Každý vie, že Košice majú neopakovateľný gotický Dóm, ale málokto pozná množstvo legiend, ktorými je opradený. Napríklad jedna hovorí, že kto sa pomodlí presne pod veľkým lustrom, na pomyslenej spojnici medzi loďami, toho prosbu určite nebesá vyslyšia. A že ak by ste presne zmerali obvod stavby, na centimeter sa zhoduje s dĺžkou mestských hradieb. Zatiaľ sa nevie, aká je v tom záhada. Údajne na Dóme je jedna dutá tehla, nik však nevie ktorá, ale jej narušením by sa zrútila celá stavba. Niektoré zdroje tvrdia, že je v nej ukrytá dôležitá správa... Odkaz, pravda omnoho mladší, je aj v soche Auróry na najvyššom mieste strechy divadla. Vložil ho tam sochár Arpád Račko pri nedávnej rekonštrukcii a netajil sa, že kto ho nájde, iste sa poteší dobrej pálenke... Keď Milan Kolcun organizoval tematickú prechádzku Legendy Košíc, zvolil si nočnú hodinu a turistov upozornili, aby si zobrali sviečky a baterky. Ožili rozprávky /či pravda?/ o mestských strašidlách, hrôzostrašných strážcoch fontán, dierach na Michalovej kaplnke, ktoré vyhĺbili bosorky, keď tam zbierali elixír... Niektorým legendám Košičania spravili dokonca pamätník, napríklad ten na priečelí domu na Štefánikovej ulici patrí dievčine, ktorá sa z nešťastnej lásky utopila, ale ujal sa jej vodník a keď mu rodila dieťa, stiahol pod vodu pôrodnú babu... "Niektorí mi hovoria, že vykladám iba rozprávky. Nesúhlasím. Myslím si, že cez príbehy si ľudia vytvárajú vzťah k svojmu mestu. Ten Košičania mali vždy, tak nech to trvá", tvrdí.

Beáta Hybáčková, písané pre týždenník ŽIVOT (12. 4. 2006)

Na potulky mestom už aj o desiatej - Alena ŠTROMPOVÁ »